• Aktuality
• Kurzy a výcviky
• Články
• Rozhovory
• Organizace
• Archiv
• Linky
• Kontakt

Grun, M., Dill-Schmolders, Greulich, C. W. (1998): Tvorivá muzikoterapia a parkinsonova choroba

Tvorivá muzikoterapia a Parkinsonova choroba

(Rehabilitácia, Vol. 31, No. 4, 1998)
Autori: M. Grun, C. Dill-Schmolders, W. Greulich
Pracovisko: Klinik fur Neurologie, Universitat Witten/Herdecke, Klinik Ambrock

Súhrn

Predložená práca v krátkosti opisuje najdóležitejšie štúdie o muzikoterapii (MT) a Parkinsonovej chorobe. Špeciálny dóraz sa kladie na tvorivú MT (Nordoff a Robbins), ktorú autori viedli na Klinike Ambrock. Teoretické úvahy dopĺňa kazuistika.

Summary

The following paper shortly describes the most important studies about music therapy and Parkinson´s disease. Special intention is given to the creative music therapy (Nordoff and Robins) as it is practised by the authors in the Klinik Ambrock. The theoretical thoughts are completed by a case study.

Key words

MeSH: creative music therapy - Parkinson´s disease - improvisation - motions - emotions

---

Úvod

Pohyb a hudba. Už niekoľko storočí a vo všetkých kultúrach sú tieto pojmy navzájom spaté. Pri tanci sa manifestujú vonkajšie pohybové sily hudby, na druhej strane pri počúvani hudby je možné spoznať širokú paletu možných duševných rospoložení, ako aj vnútorné emocionálne pohybové impulzy. Hudba je svojím spósobom pohyb: v jednej melódii sa navzájom pohybujú tóny, navzájom sa striedajú, idú dopredu k jedinému cieľu, v rytme kráča dopredu čas, ním sa delí, riadi, štrukturuje, v harmónii je medzi tónmi vzájomny vzťah - aj tu je poriadok, súzvuk je v rovnováhe. Integrácia hudby do liečebného procesu somatických, ako aj psychických ochorení je známa od 30-tych rokov nášho storočia práve vďaka poznaniu pohybovej sily hudby ako najstaršieho umeleckého výrazového prostriedku emocionálneho prežívania človeka. Základné zložky hudby: melódia, harmónia a rytmus sú znejúcim vyjadrením pohybu, poriadku a štruktúry. V tomto zmysle sa sila hudby využíva na pozitívne ovplyvnenie ochorení, pri ktorých pacient stráca kontrolu nad psychickou a fyzickou pohyblivosťou.

Pozornosť autorov sa sústredila hlávne na klinický obraz Parkinsonovej choroby (PCH), symptómové trias akinéza, rigor a tremor a zmeny duševného stavu a reči. Tieto prejavy možno interpretovať ako poruchu vnútornej a vonkajšej pohyblivosti. Časové a priestorové vnímanie a prežívanie je u týchto pacientov zmenené, čo sa ukazuje napríklad pri neschopnosti udržať rovnaké tempo reči alebo chódze, v našej oblasti obmedzením hudobnej tvorivosti. Na začiatku liečby možno pozorovať nasledovné fenomény:

• ťažko sa získava a udržuje rytmus hudby,
• je obmedzená rytmická tvorivosť,
• pri rytmicko-melodických hrách je tendencia k zrýchľovaniu,
• pri improvizácii sa objavujú poruchy rytmu a /alebo monotónna reč, ako aj obmedzené kolísanie emócií.

MT a Parkinson v literatúre

V literatúre sa zmienky o MT a vyššie uvedenej chorobnej jednotke objavujú pred asi 10 rokmi. V r. 1986 opisujú V. Cosgriff, C. Canning projekty medzi fyzio- a muzikoterapeutmi, v ktorých išlo o účinok hudby na stimuláciu a reguláciu pohyblivosti. Pritom boli pozorované pozitívne účinky na chódzu , reč, ako aj tremor pacientov. Del Cam po San Vicente a Manchola (1997), ako aj Pacchetti a kol. (1997) kládli dóraz popri hodnotení motorických funkcií i na zmeny v duševnej oblasti. Pacchetti vo svojej štúdii, pri ktorej pacienti absolvovali raz týždenne liečbu hudbou počas 3 mesiacov, zaznamenal zreteľné zlepšenie motorických funkcií, zvlášť akinézu, podobne i duševného stavu.

S inými metódami, ale s rovnako dobrými výsledkami prišiel Thaut 1996/97. Sledoval účinok rytmu hudby na koordináciu, rytmicitu, pohybovú kontrolu a prípravu k pohybu. Pacienti mali 3-týždňový tréning, ktorý pozostával z 30 minút chódze, výstupu na schody a stredania stoja a chódze denne, pričom počúvali hudbu 2 alebo 4/4 takte. Už po tomto krátkom čase sa zlepšila rýchlosť a dĺžka krokov, zlepšenie pretrvávalo i po ukončení terapie.

Na Klinike Ambrock mali pacienti s PCH možnosť ovplyvnenia klinického stavu i pomocou tvorivej MT.

V centre liečby hudbou stojí vzájomné prepojenie terapeut a pacient. Nie je dĺežitý výber hudby, všetci zúčastnení sa podieľajů na jej zostavování podľa svojich možností. Ide o vzájomnú komunikáciu pomocou hudby. Táto sa deje dvojakým spósobom: hudobná improvizácia na nástrojoch bez potrebného vzdelania (bubny, panvica a pod.), ako aj spievanie piesní, ich částí alebo voľných melódií.

Východiskovým bodom spoločnej hudby je vždy hudobný prejav pacientov od rytmu dychania zdanlivo bezvedomých až po komplexnú rytmicko-melodickú hru. Pacient teda yačína a terapeut sa snaží jeho prejav udržať, či už pomocou svojho hlasu, alebo hrou na klavír. Z toho vzniká spoločná hudba, ktorá patrí obom partnerom ako ich výtvor.

Pri tejto obojstrannej umeleckej činnosti, pri ktorej podľa Frankla je pacient aktérom, ktorého činnosť sa zdá hudobne zmysluplná a je pozitívne zabudovaná. Klient preciťuje, že je so svojimi súčasnými možnosťami vítaný a prijímaný. Takto sa vytvára u pacientov pripravenosť na liečebný proces, ktorý sa vykonáva spoločne.

Pohybová sila hudby

Prostredníctvom vyššie opísaných troch hlavných zložiek hudby - melódie, harmónie a rytmus - sa prebůdza k pohybu vonkajšia motorická alebo vnútorná emocionálna časť človeka. Získava skúsenosti o pohybe, riadení, orientácii a rovnováhe na jednej strane a spojení, sebad´vere, kvalite života na strane druhej. Sú to práve tie oblasti, ktoré takto postihnutému jedincovi obmedzujú každodenný život.

Kazuistika

Dnes 67-ročný pán N. trpí už 11 rokov na idiopatický Parkinsonský syndróm. K tomu patrí zmazaná, zrýchlená reč, hypomímia, predsunutie hlavy, strnulosť, na druhej strane sám seba označuje za emocionálne nevyrovnaného, čomu zodpovedá neprekonateľná zmena vnútornej monotónnosti na hlboké sklamanie.

V prvom sedení sa pokúša ovládnuť silný tremor a v rovnakom rytme búchať na bubny a panvicu. Povzbudím ho, aby sa so svojím trasom pohral, tzn. integrovať do jeho hudby "tremolo". To ho samozrejme pobúrilo, ale predsa sa dá nahovoriť.

Společne teda hráme trasľavů hudbu, ktorú postupne spomaľujem a snažím sa robiť rytmickou a pán N. sa hravou formou dostáva do jasného pochdového rytmu. Prežíva v priebehu liečby odpútanie sa od svojho problému v 3 oblastiach.

Najskór sú to improvizácie na bubnoch, začínajú sa obyčajne ako krátky dialóg medzi nimi a klavírom, ktorý sa zrýchľuje a dostáva sa do kŕčovitého stuhnutia, potom sa jeho hra cez markantné akordy na klavíri odpútá, pán N. hrá s vačšími pohybmi hornou končatinou, diferencovane a obsažne, nie zriedka sa mení i mimika, jeho tvár buď ukazuje sklamanie a ľútosť, alebo ohromenie a radosť.

Duševná pohyblivosť

Druhým pre neho dóležitým nástrojom je "Ocean Drum", neobyčajný novodobý nástroj s početnými malými kovovými guličkami vovnútri, ktoré pri určitom pohybe vydávajú zvuk podobný šumeniu mora. Tieto hudobné sedenia sa obyčajne začínajú drobnými pohybmi rukou, pri ktorých sa vyvolá jemný zvuk nástroja. Zodpovedajúci je i klavírny sprievod. Následne sa pohybový rádius postupne zvačšuje, , zosilňuje sa zvuk nástroja, rovnako i sprievodu. Aj tu sa výraz tváre stáva zrkadlom vnútra, duševno-emocionálne pohyby sa menia podľa charakteru hudby.

Melódie ako pohybový impulz

V centre tretej a pre pána N. trvalo účinkujúcej úrovne muzikoterapie je spev, melódia. Vychádzajúc zo společne zaspievanej ľudovej piesne nájdeme v treťom sedení vlastnú melódiu, ktorú spievame nonverbálne. Má typický takt pochodovej piesne a fanfárovo-barokovú melódiu hranú chorálu podobnou harmonikou. Pán N., ktorý prišiel na sedenie v invalidnom vozíku, precíti pohybový impulz, zdvihne sa zo stoličky, najskór opatrne, krátkymi krokmi, neskór dlhšími prejde celú miestnosť, otvorí vonkajšie dvere a spievajúc vyjde von. Pred prahom trochu zaváha, ale potom prekoná túto prekážku. Podobnú situáciu sme zažívali počas liečby často, on mal pri týchto znovuzískaných možnostiach priam detskú radosť z pohybu a podobne to tešilo i mňa.

Najskór bol účinok MT v určitých oblastiach obmedzený, nakoniec sa však obzor pána N. rozširoval. Zaiste, pri konflikte na oddelení, nedorozumení alebo duševnom rozpoložení došlo k opatovnému obmedzeniu pohyblivosti. "Zázrak", ako ho sám nazval, nie vždy vydržal až do najbližšieho sedenia, ale jeho celkový psychický stav sa postupne zlepšoval, podobne i kvalita života. Z kliniky odcházal so zreteľne zlepšenou pohybovou kontrolou a slobodou, jeho reč bola zrozumiteľnejšia, invalidný vozík už nepoužíval.

Pohľad na vedeckú štúdiu

Na Klinika Ambrock sa t. č. robí štúdia, v ktorej sa hodnotia možnosti a efekt práce s pacientami s PCH. Ťažiskom je hypotetická, podľa skúseností autorov pravdepodobná pozitívna zmena ich kvality života. V tejtorandominzovanej štúdii sa dotazníkovou formou vyšetrujú pacienti s Parkinsonským syndrómom. Podkladom je o. i. Unified Parkinson´s Disease Rating Scale (UPDRS). Škála hodnotenia zdravotného stavu podľa V. Zehrssena, Mníchovský model dimenzií kvality života, ako aj Music Interaction Rating Scale (MIR). Hypoteticky bolo stanovené, že tvorivá muzikoterapia pósobí pozitívne na motorickú i emocionálnu pohyblivosť pacientov s M. Parkinson, čím sa zlepšuje duševný i telesný stav pacienta ako súčasť kvality života.

---

Adresa autorov:

M. G., C. D.-S., W. G., Klinik fur Neurologie,
Universitat Witten/Herdecke
Klinik Ambrock, Ambrocker Weg 60, 58091